Nezabúdajme na Alzheimera

Autor: Janka Petrasova | 29.3.2011 o 8:10 | Karma článku: 9,32 | Prečítané:  2274x

Nedá sa zabudnúť na tie tváre, ktoré priniesli toľko radosti a ponaučenia do môjho života. Áno, napriek ich jasne stanovenej diagnóze - Demencia pri Alzheimerovej chorobe...

Pani pracovala voľakedy v oblasti odievania. Stávalo sa, že som prišla do izby a ona práve šila. Imaginárnou ihlou a niťou, no tie pohyby boli tak prepracované, že ma to nútilo prizrieť sa bližšie, či tam náhodou naozaj nemá ihlu a niť. Keď začala párať, nestíhali sme vymieňať potrhané návlečky na vankúše:). Keď som po stýkrát v službe prišla do izby, privítala ma nadšeným „ Ahoooj, konečne si došla..“ Krásna, dobrá žena, rada preliezala bočnicu na posteli, lebo musela ísť vypnúť mäso, čo varila k obedu a ja vraj tomu nerozumiem..

„Óó, ty si beautiful žena, teba som vždycky lajkoval“ hovorí mojej kolegyni blížiacej sa k lôžku vážený pán, dlhé roky žijúci v Amerike. Rád rozpráva, nezainteresovaní by si povedali, že piate cez deviate, ale mne to príde niekedy celkom „k veci“. Keď sedí vo vozíku, stačí mu chytiť ruku a začať sa pohupovať vo valčíkovom rytme. Hneď „ožije“ a začne svoje „tam, tara, tamtadadaa...“ Z jeho rečí, ktoré v skratke možno opísať ako „slovný šalát“ poznať, že to bol – a stále je férový muž a gentleman milujúci dobré, najradšej biele víno. Veľa sa spolu nasmejeme.

Aktuálne žije na svete okolo 35 miliónov ľudí s demenciou a ich počet sa neustále zvyšuje. Na Slovensku trpí Alzheimerovou chorobou (ACH) približne 50 tisíc ľudí a o tento počet sa stará okolo 100 tisíc rodinných príslušníkov. ACH je degeneratívne ochorenie mozgu, smrteľné ochorenie zatiaľ nie celkom známej príčiny. Jej vznik je pravdepodobne podmienený multifaktoriálne, liečba doposiaľ nie je známa. Lieky „len“ spomaľujú progresiu ochorenia, dôležité sú postupy, ktoré umožnia zachovať človeka čo najdlhšie sebestačného a dôraz sa kladie aj na prevenciu. Súčasťou liečby je starostlivosť o opatrovateľov a rodinu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v starostlivosti o chorého.

Hlavné príznaky ACH sú poruchy pamäti, poruchy reči, neschopnosť vykonať pohybovú aktivitu napriek tomu, že pohybové funkcie sú zachované a neschopnosť rozoznávať a rozlišovať predmety...Priebeh ACH je pozvoľný, takže začiatok ani nemusíme postrehnúť...

1.štádium – milý pán, často však smutný až depresívny, hnevá sa na seba, že zabudol, čo chcel povedať, niekedy aj vie, čo chce povedať, len nevie nájsť tie správne slová..jediné čo ho teší je jeho vnuk, často s ním telefonuje, len vtedy ho vidím, ako sa od srdca smeje

2.štádium – porucha reči je výraznejšia, chorý potrebuje pomoc pri obliekaní, umývaní, často býva dezorientovaný, ľahko sa stratí a zablúdi aj na známych miestach, môže mať halucinácie

3.štádium – schopnosť robiť akékoľvek zložitejšie činnosti sa vytráca, chorý nespoznáva najbližších, má poruchy správania (agresivita, hnev, apatia), zlyhávajú telesné funkcie, výrazné sú poruchy prehĺtania, inkontinencia, v konečnom štádiu choroby je človek pripútaný na lôžko a relatívne bez reakcií

Problémom v súčasnosti je nedostatok špecializovaných zariadení pre chorých trpiacich demenciou, klient sa prekladá z jedného zariadenia do druhého, čo výrazne zhoršuje jeho celkový zdravotný stav. Alarmujúci je nevhodný prístup a zlá komunikácia rodiny, opatrovateľov, zdravotníkov s týmito pacientami, najčastejšie pre nedostatočnú informovanosť a vzdelanie v tejto oblasti. Absentuje tiež starostlivosť o príbuzných, ktorý sa o blízkeho starajú v domácom prostredí, preto nie je zriedkavosťou, že práve tí zomierajú na celkovú vyčerpanosť skôr než chorý s demenciou. Narušená je často stabilita rodiny, vzťahy, sociálne istoty. Je to celospoločenský problém a bohužiaľ nik nemôže s istotou tvrdiť, že jeho sa netýka.

Nepodceňujme príznaky choroby u svojich najbližších, navštívme s nimi lekára radšej skôr, ako neskoro a ak je to len trochu možné, starajme sa o nich doma – ak nie, navštevujme ich častejšie v zariadení..To, že nám nemôžu dať spätnú väzbu ešte neznamená, že nevnímajú, že sme tam...

Bývalá pani učiteľka s Alzheimerovou demenciou: „ Ja neviem byť vážna. Stačí, keď si dám o trochu dlhšie gate a už vyzerám jak chruňo. Chruňo, to je také mäkké, šťavnaté, nikomu to neublíži, a každý kto sa pozrie naňho si povie, toto je naše chruňo sprosté.“ „ Keď niečo povieš a myslíš to vážne, tak to prosím Ťa urob.“     „ Človek si myslí niekedy o sebe všelijaké veci, že jaký je on vyvolený a potom príde na to, že je vúl, vyvolený vúl.“ „ Chcela by som vidieť blbca, ktorý, keď si ide v noci ľahnúť, že si lahne a spí.“ „ Na fackovaní neni nič takého strašného. No, bóže, no facku. Nikto nedostal ešte facku? Nedostal ešte niekto facku len tak, z ničoho naráz? Tak prečo si robiť z toho taký sajrajt?“....hmm...niečo na tom bude...:)

Sú to ľudia, ktorí napriek svojej chorobe nestratili svoju dôstojnosť.

Desiaty rok je pripútaný na lôžko. Roky nekomunikuje, len zvedavé oči mu behajú sem a tam. Ťažko prehĺta, takmer každý hlt vody znamená tak minútu kašlania. A ona sa každý deň skláňa nad jeho posteľou, drží ho v náručí, bozkáva, aj plače. Miluje ho tou istou láskou ako voľakedy, hoci už sú to roky, čo jej neopätoval ani len úsmev. Ďakujem. V mene Vášho manžela, aj v mojom..

PS: http://www.alzheimer.sk/centrum-memory.aspx

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?