Stále chýbaš

Autor: Janka Petrasova | 25.5.2011 o 6:00 | Karma článku: 23,74 | Prečítané:  7657x

 Dotelefonovala som a prvým nádychom spustila záchvat plaču. Priateľ na mňa len nechápavo pozeral.  Peťo je vraj samá metastáza...

Toto si vypočul z rozhovoru sestry a lekára z vedľajšej miestnosti, keď čakal v pohotovostnej ambulancii, kde mu robili ultrazvuk pre neutíchajúce bolesti brucha. 51 ročný muž, skromný, tichšej povahy, ale zato pracovitý, správny chlap. Viem, že by mi dal aj to posledné - veď som bola ako ich dcéra, ktorú nikdy nemali. Poslali ho domov s Tramalovými kvapkami, vraj nech sa hlási u obvodného. Teta mi číta do telefónu záver z ultrazvuku a ja len ledva držím „formu“, keď počujem, že ide o metastázy v pečeni, kedy je prognóza horšia než zlá.

Ešte musel ísť do roboty, asi o dva dni si to odšoféroval v bolestiach aj do Bratislavy k obvodnému, a o dva týždne konečne aj k onkológovi..na všetko tu treba čakať, aj keď je viac než neskoro. Dlhšie som s nimi nebola. Nevyzerá dobre. Je žltý a brucho má o dosť zväčšené, no snažím sa tváriť v pohode, srandujem a zazerám na tetu, ktorá sa na mňa vždy nenápadne pozrie spýtavým pohľadom a kývnutím hlavy, že čo na neho asi hovorím. Vybavili sme hospitalizáciu, ale až o ďalšie dva týždne.

Priviezol ich večer bratranec. Bože, nezabudnem na ten pohľad. Za 2 týždne sa zmenil na nepoznanie. Vychudnutý, len s obrovským bruchom, celý žltý, so strachom v očiach a bolestným výrazom v tvári. Usmejem sa keď ich vítam, no neviem nakoľko sa tomu úsmevu dalo veriť. Leží na gauči, donesiem si lavór a začnem ho holiť, lebo sám sa už nevládze. Teta nás chce cez slzy, ale akože zo srandy odfotiť, no ja ju zahriaknem. Príde mi, že mu to musí byť nepríjemné a mne tiež. Viem, že ide o posledné fotky a ja si ho nechcem takto pamätať.

V nemocnici leží vyše týždňa. Chodím tam každý deň, teší sa, že mu dovolili fajčiť na balkóne a ja sa snažím zapamätať si ten úsmev. Pri odchode za mnou zvykne dlho vykúkať a kývať. Keď už nevládze chodiť, ideme von s vozíkom, pobehám s ním okolo celého areálu, po návrate hneď zaspí a ja tam sedím a pozerám na neho a modlím sa a nerozumiem..

Posledné dni zostáva spať v nemocnici aj teta. Nevedela som, že prístelok je matrac na zemi. Lekárka je skvelý človek, no zo sestier nepríde do izby nik pomaly za celý deň. Neviem, nás učili, že starostlivosť o zomierajúceho pozostáva aj zo starostlivosti o príbuzných. Jeho neprídu ani umyť, ani otočiť, dotečenú infúziu mu odpájam ja. Chcela som mu zaviesť novú kanylu, lebo túto už mal šiesty deň, vravím sestričke, nech mi len nachystá pomôcky a ja to už urobím, ale povedala, že nie, že u nich sa kanyla necháva dovtedy, kým je funkčná. Hnevám sa na nich a zazerám vždy keď idem okolo. Teta ma z času na čas zavolá von na kávu, chce sa vyplakať na chodbe. A ja sa celý čas modlím za to, aby som v tej najťažšej chvíli mohla byť pri ňom...

Je slnečné poobedie, prišla som len na chvíľu, lebo sa musím učiť na skúšky. Už len leží, otázku musím položiť viackrát, aby som dostala aspoň jednoslovnú odpoveď. S tetou ho poumývame, prezlečieme. A ja sa chystám odísť, ale zase sa zakecáme a potom zas sa dvíham a ešte sa pomodlím...a z hodiny, sú zrazu tri a mne sa čosi nepozdáva s jeho dýchaním...Ostávam, držím ho za ruku, pozriem na tetu, nemusím nič hovoriť. Som vďačná.

Prešlo šesť týždňov odkedy šiel na pohotovosť, že má bolesti. A mne zrazu nejak divne znejú vlastné slová, keď ich počujem z mikrofónu hovoriť cudzieho človeka pri poslednej rozlúčke.

Plačem až teraz a tiež zakaždým, keď idem na hrob. Už môžem, vtedy som musela byť oporou. Bude tomu rok a ja mám pocit, že to bolo len nedávno.

Cítil si to, ale tiež si hral „formu“, aby si nás uchránil od bolesti...skvelý chlap..

Stále chýbaš. A je to ťažké, hlavne pre ňu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?