Svedomie vypredané

Autor: Janka Petrasova | 9.9.2013 o 12:13 | (upravené 9.9.2013 o 12:24) Karma článku: 10,98 | Prečítané:  1290x

Volal mi brat, že mu ostalo akosi zle a že sa mu „zväčšila pečeň“, či mu nemôžem v robote vybaviť nejakého lekára, čo by sa na neho pozrel. Povedala som mu nech hneď príde ku mne, že chcem vidieť v akom je stave. Viem, že keby to nebolo akútne, neprišiel by. Ale prišiel, hoci býva odo mňa 90 kilometrov. Priviezla ho frajerka, brucho mal napuchnuté, hlavne pravú stranu, očné bielka- žlté. Zľakla som sa.

Práve dnes som v robote niečo riešila s internistkou, pokúšam sa dovolať na jej klapku, ale je už po pol štvrtej, nikto nedvíha. Hrabem sa v kadejakých papierikoch, hľadám jej súkromné číslo. Dala mi ho pre prípad, že by som niečo potrebovala. Akoby tušila... No ani to mi na druhej strane nik nedvíha. Mám pocit, že len mrhám časom, ktorý je teraz evidentne vzácny.

Volám do práce. Zdvihne staničná, informujem sa, kto má dnes u nás z lekárov službu. Pred odchodom sa ešte snažím bratovi zmerať tlak- starým, domácim, ortuťovým. Slabo počuť, ale predsa 80/60. V strese nadávam bratovi aj jeho frajerke, že to má určite z tých steroidov, či akých hovadín, čo užíva, že ako mu to môže dovoliť brať /aj keď mi je jasné, že brat má vlastný ne- rozum/. Sme pri robote. Zohnala som si kľúče od ambulancie, jedna je prázdna, v druhej je pohotovostná služba. Usadím brata, snažím sa zas dovolať na klapku službukonajúceho internistu. Konečne sa tam niekto ozve. V rýchlosti poviem o čo ide, káže mi zobrať nejaké odbery a že príde.

Medzitým sanitári niečo prinesú do ambulancie, vraj o chvíľu sem príde primár. V tej chvíli mi je jedno, či ma tu „načapajú“ a vyhodia z práce. Brat leží na vyšetrovacom lôžku. Lekár je tu na počudovanie celkom rýchlo. „No ako sa máte, čo sa vám stalo....?“ Obzerá si opuchnuté brucho a pravý bok môjho brata. „Noo, toto nebude na punkciu“, skonštatuje a jeho výraz tváre neveští nič dobré. „A cvičíte?“ pýta sa obzerajúc si svalnaté telo 38 ročného muža. „No.“ Znie stručná odpoveď. „A aj si niečím pomáhate, že máte také svaly?“ rečnícky sa ho opýta a poklepe po jeho bicepsoch. „Užívate niečo?“ „Noo, tak niečo hej.“ Vyhýbavo odpovie brat. V tom akoby sa tvár lekára zmenila, akoby mu zrazu bolo všetko jasné, akoby touto odpoveďou bolo už všetko spečatené. Zavolá si ma nabok a povie mi, že: „no, tak toto už nič..., pečeň je odídená, tam sa už nič nedá robiť.“ Mám ho vraj zobrať domov. Čas, ktorý mu zostáva  tuším. Niekoľko hodín, možno dní? Je mi hrozne. To, že som zdravotník vôbec neumenšuje tú hrôzu. Vidím ho, ako sedí na tej posteli, tiež nie je hlúpy, že by si nevedel dať dokopy 2 a 2. Naberám odvahu vykročiť k nemu a potvrdiť jeho obavy.

Zrazu sa prebudím. Premkne ma strach z toho, čo som práve „absolvovala“. Hneď potom ale nasleduje výdych, že predsa to bol len sen. No radostne sa necítim. Mám známeho, ktorý chce užívať práve nejaké tie rastové hormóny atď. Teraz neviem, čo je horšie, či jeho hlúposť, alebo „ochota“ pani doktorky, ktorá mu za 400 eur „zohnala“ dávku ampuliek, ktorá by bežne pokryla 30tich ľudí. Pani doktorka, viem, že nie ste jediná, kto si takto privyrába. Nechápem však, ako vám to svedomie dovolí. Za peniaze pomaly predpísať aj smrť v malých dávkach a potom si nad hlupákom umyť ruky, veď predsa on to tak chcel. Vy by ste mali mať nočné mory, nie ja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?